Naši pacienti, naše deti

O deviatej ráno je už čakáreň zdravotného strediska na Rovniankovej ulici v Bratislave preplnená. Stredisko je jedným zo štyroch, ktoré slúžia na poskytovanie primárnej zdravotnej starostlivosti ukrajinským utečencom v Slovensku. 

Tatiana, slovenská pediatrička, usilovne pobehuje od jedných dverí k druhým. V rámci iniciatívy na rozšírenie zdravotnej starostlivosti, ktorú vedie mimovládna organizácia Equita s podporou UNICEF, tu pod jej dohľadom pracuje aj 10 ukrajinských lekárov.    

Napriek svojmu nabitému programu si Tatiana a jej kolegovia vždy nájdu čas pristaviť sa pri detskom pacientovi a spýtať sa ho, ako sa cíti.

 "Máme približne 2 800 detí a rovnaký počet dospelých, ktorí pravidelne navštevujú kliniku", hovorí Tatiana. "Každý deň však prichádzajú noví ľudia," pokračuje. "Sú to naši pacienti, naše deti", hovorí a pozrie na doktorov klaunov, ktorí sa – rovnako ako ona - snažia zabaviť deti počas čakania. 

Ťažkosť každodenného života

Tatiana si spomína na chvíľu, keď sa dozvedela o vojne. Bola v nemocnici, rodila svoju tretiu dcéru. "Človek si uvedomí, aké strašné to musí byť pre tých ľudí, ktorí sú v epicentre vojny. Keď som mala novorodenca, nevedela som si ani predstaviť, aké ťažké to musí byť pre matky utiecť zo svojich domovov s malými deťmi."

Tatiana ako lekárka vždy pomáhala tým najzraniteľnejším. Hoci mala malé dieťa, bola odhodlaná vrátiť sa do práce čo najskôr.

"Keď som videla množstvo odídencov, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť tu na Slovensku, vedela som, že náš systém bude preťažený," hovorí. "Slovenskí lekári majú veľa pacientov, a zrazu sa objavil dopyt po tom, aby sme ich prijali ešte oveľa viac. Mojím cieľom bolo zabezpečiť, aby Ukrajinci dostali starostlivosť, ktorú potrebujú."

Zdravotné stredisko na Rovniankovej je vnímané ako dobrý príklad rozšírenia systému zdravotnej starostlivosti tak, aby každé dieťa na Slovensku - bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza - dostalo starostlivosť, ktorú potrebuje.  

Tatiana už ošetrila stovky ukrajinských detí a počas toho si vypočula množstvo príbehov od ich rodičov. Všetky mali spoločné to, že každodenný život v novej krajine je náročný.

"Všetci boli vytrhnutí zo svojej reality, zo svojich domovov. Teraz sú tu a musia pomaly budovať svoj život od nuly. Mám pred nimi obrovský rešpekt. Tvrdo pracujú, ale nestrácajú svoju hrdosť. Sú pre mňa inšpiráciou a zároveň som vďačná, že sme tu v bezpečí."

Byť lekárom je nikdy nekončiaca misia

Pomáhať a chrániť deti je pre Tatianu celoživotným poslaním, ako aj silnou motiváciou pokračovať. 

"Deti sú vesmír, všetko ostatné je nepodstatné. Musíme sa postarať o každé z nich. Našou úlohou je vytvoriť pre ne nový domov. Ak to neurobíme my, tak kto?" pýta sa a vzápätí obracia svoju pozornosť k malému dievčatku, ktoré prišlo s rodičmi na vyšetrenie a na vakcínu. 

Keďže sama je matkou, jej cieľom je naučiť vlastné deti, akú hodnotu má pomoc druhým. "Od svojej rodiny každý deň odchádzam do práce. Moja najmladšia dcéra má necelý rok. Dúfam, že budem pozitívnym vzorom pre svoje deti. Verím, že im odovzdám posolstvo, že sa musíme starať jeden o druhého, najmä ak máme doma všetko. Chcem, aby to jedného dňa pochopili."