Deti mi ukázali, že to má zmysel
Natália pracovala ako psychologička v detskom domov pre zdravotne znevýhodnené deti v Košiciach. Dnes je koordinátorkou.
- Available in:
- English
- Slovak
Prácu sa rozhodla zmeniť, keď v správach videla, čo sa deje na Ukrajine.
"Keď som sa dozvedela, čo sa stalo, bola som v šoku," hovorí Natália, keď si spomína na to, ako sa prvýkrát dopočula o vojne. "Keďže žijem blízko hraníc, čoskoro som mala možnosť uvidieť aj na vlastné oči, čo zažívajú prichádzajúci odídenci. Najviac zasiahnuté boli deti," pokračuje.
Ako očitý svedok ich utrpenia začala Natália hľadať spôsob, ako im pomôcť. Potom prišla pracovná ponuka od Slovenskej humanitnej rady, ktorá spolu s UNICEF a UNHCR koordinuje Modrý bod (Blue Dot) v Košiciach."Neváhala som ani sekundu," priznáva.
A tak sa Natália stala koordinátorkou Modrého bodu - jedného z troch bezpečných priestorov a podporných miest na Slovensku, ktoré poskytujú ochranu a ďalšie služby ľuďom, ktorí utiekli pred vojnou. V Košiciach sa toto centrum nachádza hneď vedľa železničnej stanice, ktorú v prvých týždňoch vojny doslova zaplavili tisíce odídencov.
Byť prítomný a počúvať
Natália ukazuje na pestrofarebnú miestnosť plnú detí, ktoré sú zaujaté hrou. "Sme tu pre ne každý deň, sedem dní v týždni," vyhlasuje a dodáva, že menej často znamená viac. Ľudia, ktorí prichádzajú do Modrého bodu, potrebujú najmä niekoho, kto im ukáže, že v tom nie sú sami.
"Niektorí nepotrebujú komplexnú psychologickú pomoc, len človeka, ktorý ich vypočuje, keď hovoria o svojich problémoch," pokračuje. "Venovať pozornosť tomu, čo potrebujú, je najúčinnejší spôsob, ako im môžem pomôcť. Najdôležitejšie je byť tam pre nich a vedieť čítať medzi riadkami."
Deti sú svetlom v tuneli pochybností
Napriek odhodlaniu pomáhať ukrajinským deťom sa ani Natália neubránila pochybnostiam. Stretávať odídencov, najmä matky s deťmi, ktoré museli opustiť svoje domovy, svojich manželov a otcov, bolo pre ňu veľkou emocionálnou výzvou.
"Veľakrát som sa sama seba pýtala, ako dlho to ešte vydržím."
Avšak jej kolegovia, ich láskavosť a ochota navzájom si pomáhať ju presvedčili, aby vytrvala. Toto však bola pre ňu až motivácia číslo dva, pretože tou prvou a najväčšou sú pre ňu deti.
Vďaka nim je presvedčená, že robí správnu vec.
"Chodia k nám deti všetkých vekových kategórií, pričom niektoré z nich sú zdravotne znevýhodnené. Musíme sa snažiť vytvoriť pre ne pocit bezpečia, integrovať ich a poskytnúť im všetko, čo potrebujú."
Napriek prekážkam je Natália odhodlaná pokračovať. "Deti mi každý deň dokazujú, že toto všetko má zmysel, a to je pre mňa to najpodstatnejšie," uzatvára s úsmevom.
